Má ráda přírodu, horskou cyklistiku, běhání, aikido, no prostě všechno, u čeho si odpočine od ruchu města. A co je teď pro ní tou hlavní prioritou? Bude maminkou.

Jak ses dostala do týmu Davida Geče?

No. Vlastne po škole som prišla do Brna s tým, že skúsim hľadať nejaký job. Náhodou som našla inzerát a Dávid ma pozval na vstupný pohovor a fakt veľkým šťastím som sa sem dostala na prvýkrát. Bez toho, aby som predtým išla na niekoľko rôznych ďalších pohovorov. Takže to pokladám za veľké šťastie a nakoniec som sa tu nejaký ten čas udržala.

A předtím, než jsi nastoupila, jsi pracovala kde?

Čo sa oboru týka, tak toto je moje prvé reálne zamestnanie. Bola som dlhú dobu v Anglicku. Tam som si v podstate privyrábala v kuchyni a podobne. Také tie klasické zamestnania po škole, kedy si človek chce skúsiť čosi nové a hlavne sa naučiť jazyk. A to bola naozaj veľmi dobrá skúsenosť.

Vždycky jsi chtěla být designerkou?

Chodila som na základnú umeleckú školu a potom som išla na propagačnú grafiku do Trenčína. Odjakživa som sa venovala výtvarničine, takže to bol taký plynulý priebeh. Určite som chcela robiť grafiku a potom mi prišiel dosť atraktívny grafický dizajn v Zlíne. Takže som sa tam po niekoľkých pokusoch dostala.

Když dostaneš nějakou zakázku, máš nějaký zažitý proces, jak postupovat?

Snažím sa zozbierať si čo naviac informácií o projekte. Vždy si naštudovať, o čom ten klient a tá zákazka je, čo robia. Trošku sa vžiť do jeho odboru, aby som vedela čo najpresnejšie vystihnúť, čo potrebuje. Pozerám sa aj na konkurenciu a trendy.

Samotný nápad, jak to zpracovat, přijde jen tak?

Myslím si, že sa musím naozaj vžiť do toho klienta, aby som sa dostala do atmosféry toho konkrétneho odboru a dokázala si predstaviť aj jeho zákazníka, ako sa cíti. Fakt je to o tých pocitoch. Človek sa musí vžiť do niekoho iného a predstaviť si, čo by asi chcel, čo by potreboval. Inšpirácia je samozrejme aj kolektív. Veľa informácií a nápadov získam z toho, že tu neustále o veciach diskutujeme a vymieňame si poznatky. Človek dostane vždy nejaký nápad.

Vzpomněla by sis na jednu konkrétní zakázku, která tě bavila nejvíce?

Tak to neviem. Práca ma baví, keď dáva zmysel. Práve teraz napríklad pracujem na Rubikonfin. Niekto by síce mohol povedať, že finančníctvo nie je úplne kreatívna oblasť, ale mne pripadá tento klient zaujímavý, pretože sme vymysleli niečo úplne špecifické práve pre neho. Niečo, čo ho odlišuje, pasuje na neho a je to aj vizuálne zaujímavé. Pritom to na prvý pohľad nevyzeralo, že môže vzniknúť niečo trochu odvážnejšie aj pri financiách.

Kdyby jsi měla možnost rebrandovat nějakou firmu nebo produkt, co by to bylo?

Nemusí to byť ani konkrétna značka. Idem po ulici a vizuálne mi veci vadia. Napríklad nakupujem dosť tie farmárske bioprodukty. Sú to celkom drahé veci a niektoré tie obchody vyzerajú dosť pofidérne. Takže si všímam, ako tie výklady často zabíjajú architektúru a ruší to mesto.

Co je podle tebe nejpozitivnější na práci u Davida?

To vravia asi všetci moji kolegovia, proste Dávidov prístup. Ale aj celkovo atmosféra v štúdiu. Sme naozaj skoro ako rodina, stretávame sa viac než rodina 🙂 Jednoducho je to tak, že sú tu vzťahy veľmi otvorené, poznáme sa dlhú dobu a poznáme sa dosť dobre. To je asi veľká výhoda. Niekedy si uvedomím, že si toho možno neviem dostatočne vážiť, pretože toto je moje prvé zamestnanie. Iba počúvam, ako to chodí inde.

Přes tu dobrou atmosféru, nastal někdy moment, kdy jsi měla chuť s tím třísknout?

Niekedy mám predsa len chuť robiť niečo iné, pretože je to sedavé zamestnanie, a mne chýba ta manuálna činnosť. Vždycky chce človek niečo, čo nemá. Vynahrádzam si to športom, alebo varením. Nikdy som nenabrala dostatočnú odvahu, aby som vôbec rozmýšľala nad tým, že to úplne zabalím. Je to tu fakt super. Asi by som nenašla lepší kolektív a prácu, v ktorej sa môže človek tak kreatívne vybúriť. Môže stále niečo vymýšľať. Projekty sa striedajú, vždy príde niečo nové a zaujímavé.

Tebe teď čekají mateřské povinnosti. Jak se těšíš?

Bála som sa, že sa nebudem tešiť. Ale teším sa dosť, no. Bola som taká zameraná sama na seba, takže som sa bála, že sa nedokážem vzdať veľa vecí. Ale teraz sa teším veľmi. Zatiaľ nemám ten pocit, že sa budem nudiť. Človek má tú prácu, má tie svoje koníčky, záujmy. Teraz sa toho budem musieť síce vzdať, ale myslím si, že to bude fajn. Že to bude teraz môj jeden veľký koníček.

Co by tě bavilo dělat nejvíce?

Práve teraz ma to ťahá k niečomu manuálnemu a tradičnému. Lákajú ma také veci ako farmárčenie a život v prírode. Mám rôzne nápady, napríklad som rozmýšľala – kúpiť si kúsok zeme, chovať tam ovce a robiť bryndzu 🙂 Ale to sú také tie hipsterské sny. Pretože človek žije v tom meste, má ten kancel a tak má potrebu zas nejakej veľkej zmeny. A ja neviem, či by som to dokázala, pretože som človek odchovaný v meste. Možno sa mi podarí aspoň presunúť sa bližšie k tej prírode a skúsiť si niečo dopestovať.

Josef Káles

Josef Káles

Textaří, nasává atmosféru studia a firem. A snaží se ji sepsat na papír a sprejovat na facebookové zdi.

Chcete odebírat nové články emailem?

Související články